Rojenie včiel je prirodzená vec včelstva. Pre včelára je samozrejme vecou nežiadúcou.
K rojeniu včiel dochádza vtedy, keď sa vo včelstve okrem starej matky „očakáva“ blízke vyliahnutie novej matky. Vtedy stará matka oznamuje všetkým včelám v úli, že sa včelstvo rozdelí – vyrojí. Na jej volanie sa skoro všetky lietavky nacucajú z medových zásob v úli na dlhú cestu a potom vyletia so starou matkou hľadať si nový domov, aby sa už nikdy nevrátili. V úli potom včelárovi zostanú mladé včielky s novou neoplodnenou matkou a medových zásob len toľko, aby prežili.
Volanie matky na rojenie som za 26 rokov zažil len 2x. A môžem každému včelárovi garantovať, že keď sa mu to prihodí vo vlastnom úli, pri prehliadke, tak to bezpečne pozná. Z úľa sa ozýva nezvyklý, hlasný zvuk, ktorý tam nikdy predtým nebol – znie ako: „Tú-ú…tú-ú…tut“.
Tak to bolo počuť u mňa naposledy. Dvakrát dlhšie „tú-ú“ s rovnako dlhými prestávkami, asi jedno-sekundovými a potom krátke „tut“. Toto sa opakovalo každých asi 5 až 10 sekúnd. Nebol problém vybrať ten správny rámik, na ktorom bola trúbiaca matka. Pozoroval som ju, ako to robí.
Obkolesená včelami, ktoré sa k nej otočili hlavami, pritiahla sa nohami k plástu, dokonca sa mi zadalo, že aj hlavu zaklonila dozadu tak, že ju bolo vidno akoby spredu (možno aby o plást oprela aj hruď) a ozvalo sa to jej „tú-ú“. Ako sa píše v literatúre, tón vydáva vibrovaním krídel. A ja si myslím, že keď sa pritiahne k plástu, tak sa rozvibruje aj plást a znie to tak hlboko. Potom pobehne kúsok ďalej a trúbenie zopakuje.
To je moja skúsenosť. A trúbenie sa tomu hovorí preto, že ten zvuk znie úplne ako „tú-ú,tút“.
Oto
szv.trencin@gmail.com.
